Fake invoice domain (falošná doména vo faktúrach)

Falošná doména je technika, ktorá zvyšuje úspešnosť podvodov s faktúrami. Útočník si zaregistruje doménu, ktorá sa na prvý pohľad nelíši od legitímnej — zamení jedno písmeno (typosquatting), použije homoglyf (cyrilské „а“ namiesto latinského „a“) alebo pridá prívlastok ako „-fakturacia“, „-platby“, „.eu“ či „.com“. Z tejto domény potom posiela faktúry, ktoré vyzerajú ako od skutočného dodávateľa. Odberateľ si rozdiel nevšimne a zaplatí.

Ako to funguje

Útočník si vytipuje cieľovú firmu a jej dodávateľa. Vytvorí podobnú doménu — napríklad „microsoft-billing.com“ namiesto „microsoft.com“, „spp-fakturacia.sk“ namiesto „spp.sk“ alebo „alza-platba.eu“ namiesto „alza.sk“. Pošle e-mail s faktúrou, ktorá kopíruje vzhľad tých pravých, no má iné číslo účtu. Účtovníčka faktúru uhradí — peniaze idú útočníkovi. Skutočný dodávateľ sa o ničom nedozvie, kým odberateľ nedostane upomienku za neuhradenú pravú faktúru.

Ako to rozpoznať

• E-mail prichádza z nezvyčajnej domény — „microsoft-payment.eu“ namiesto „microsoft.com“.
• Číslo účtu na faktúre sa líši od toho, na ktoré ste dodávateľovi platili doteraz.
• Urgentný tón („uhraďte do 24 hodín, inak odstupujeme od zmluvy“, hrozba exekúciou).
• Drobné chyby v gramatike a formátovaní (texty bývajú generované strojovo).

Čo robiť

1. Pred každou platbou skontrolujte doménu odosielateľa — porovnajte ju s predchádzajúcimi faktúrami od toho istého dodávateľa (uložené e-maily).
2. Overte telefonicky — zavolajte na ZNÁME číslo dodávateľa (z jeho webu alebo zo zmluvy, nie z podozrivého e-mailu) a faktúru si potvrďte.
3. Zmena účtu znamená stop. Ak sa číslo účtu líši od zvyčajného, je to varovný signál. Účtovníctvo by malo mať pre každého dodávateľa schválený zoznam účtov a každú zmenu overovať iným kanálom.
4. Ak platba odišla, ihneď kontaktujte banku (odvolanie prevodu je reálne len v prvých hodinách) a skutočného dodávateľa.
5. Podajte trestné oznámenie na Polícii SR a incident nahláste SK-CERT (incident@nbu.gov.sk). Ak je falošná doména pod .sk, upozornite aj jej registrátora — zistíte ho cez whois na sk-nic.sk.

Situácia na Slovensku

Slovenské firmy sa s takýmito e-mailami stretávajú pravidelne, útoky pritom cielia najmä na stredne veľké podniky (desiatky až stovky zamestnancov) — majú dosť platieb na to, aby sa cudzia faktúra stratila v dave, ale nie vždy formálne kontrolné procesy. Banky postupne zavádzajú systémy, ktoré upozornia na platbu novému alebo nezvyčajnému príjemcovi, no rozhodujúca zostáva kontrola v účtovníctve — zmena účtu dodávateľa sa vždy overuje telefonicky na známom čísle.

Časté otázky